Diskusia o daňovom podvode pána prezidenta Andreja Kisku potvrdila politické rozdelenie voličov na Slovensku. Kiskovi voliči interpretovali odhalenie Kiskovho podvodu ako podraz zo strany vládnej koalície a Kiskoví politickí protivníci ako dôkaz jeho morálnej dvojtvárnosti, prípadne jeho reakciu na odhalenie podvodu hodnotili ako dôkaz jeho politického diletantizmu. Podľa môjho názoru podobné triky na financovanie svojej volebnej kampane použili aj viacerí iní politici. Nepovažujem to za Kiskov hlavný „politický prešľap.“ Jeho slabiny v politike odhalila jeho reakcia, ktorá potvrdila, že Andrej Kiska nie je spôsobilý adekvátne reagovať v kritických situáciách. Podľa mňa súvisí to s tým, že za obdobie, čo sa náhodou ocitol v politike, nič sa v podstate nenaučil a je úplne odkázaný na svojich poradcov. Chýba mu aj komunikačný talent, ktorý je u politikov veľmi dôležitý. o čom sme sa presvedčili napr. u Mikuláša Dzurindu alebo teraz o Roberta Fica. Evidentne mu chýba politická skúsenosť, ktorou by mal byť vybavený prezident republiky – a samozrejme širšie spoločensko-politické vzdelanie. Nechcem ho príliš kritizovať, pretože potom by som musel sa kriticky vyjadrovať aj o Kiskových predchodcoch. Nuž, čo…. akí voliči, takí prezidenti!!!